Pre tých z Vás, ktorí nečítali môj prvý blog prikladám link.
https://krocakova.blog.sme.sk/c/456494/krasny-den-deti.html
Pokračovanie príbehu, alebo ako niekedy jedno zlé rozhodnutie môže byť aj fatálne rozhodnutie.
Deti sa vo štvrtok vrátili na príkaz bratislavského ÚPSVaR matke. Vraj jej treba dať šancu, napriek dlhodobej alkoholovej histórii, napriek našim obavám, napriek všetkému. Ako strávili víkend nevedno, dnes,teda tri dni na to, náš žiak neprišiel ráno do školy, matke sme niekoľkokrát neúspešne volali. Po hodine sa ozvala príbuzná chlapca, ktorý jej volal, že nevedia mamu zobudiť a tak sme zalarmovali políciu. Tá do pol hodiny mamu prichytila ako pod vplyvom alkoholu viezla syna k nám do školy. Mama nafúkala a putovala priamo do väzby, deti odviezla sociálka. Keď som volala a prosila pracovníčku ÚPSVaR, aby mohlo ísť najmenšie dieťa so mnou, tam kde bola celý týždeň, kde to už pozná, bolo mi povedané, že deti idú do domova a ja si môžem niekedy zavolať, kde sú a ako ďalej postupovať, aby sme sa mohli pokúsiť v tomto Kocúrkove o náhradnú starostlivosť.
A kedže som "len" učiteľka, nemám známosti, len túžbu dať aspoň tomu najmenšiemu dieťaťu šťastný domov na dobu neurčitú, nepredpokladám, že to bude ich priorita.
Uvítam Vaše názory, prípadne konkrétnu pomoc, čo robiť, aby sa veci pohli rýchlejšie než slovenský obyčaj.
Update z dnešného dňa: Deti, aby bolo sťažené navštevovanie ako jedinej príbuznej, tak aj nám, boli odvezené do DD 100 km od nás!
Takže nielen, že sa deti ocitli samé v cudzom prostredí, ani nie sú spolu pokope, ani nie je v našich silách ich pravidelne navštevovať.